 |
|
Britské kráľovské kolégium psychiatrov žiada informovanosť žien o post-aborčnom syndróme
Kráľovské kolégium psychiatrov vo Veľkej Británii varovalo, že umelý potrat môže viesť k mentálnym ochoreniam. Odporučilo, aby umelý potrat nebol povolený bez toho, aby ženy boli varované pred rizikom, že umelý potrat ohrozuje mentálne, duševné zdravie.1 Podobne 25-ročná štúdia na Novom Zélande zistila, že u mladých žien „ktoré podstúpili umelý potrat sa zvýšila miera následných psychických problémov, vrátane depresií, strachu, samovražedného správania a porúch v stravovaní“. 2
Obhájcovia potratov často tvrdia, že pôrod dieťaťa je nebezpečnejší ako potrat. Medzinárodná štúdia v roku 2004, ktorá zahŕňala výskumníkov z Francúzska, Fínska, USA (z Amerických centier pre kontrolu chorôb) ukázala opak.3 Smrť po potrate bola 3-násobne vyššia vo Fínsku a 2-násobne vyššia v Kalifornii než smrť po pôrode. Navyše ženy, ktoré boli na potrate, mali 6-krát väčšiu pravdepodobnosť stať sa obeťou smrti násilím ako tie, ktoré dieťa porodili.
Tieto výsledky len potvrdili staršiu štúdiu na vzorke vyše 9 000 žien, realizovanú Fínskym národným výskumným a rozvojovým centrom pre zdravie a sociálne veci, ktorá bola zverejnená v roku 1996 v Britskom medicínskom žurnále.4 Tá poukázala na 7-násobne vyššiu mieru samovrážd u žien, ktoré podstúpili potrat v priebehu posledných 12-mesiacov na rozdiel od tých, ktoré porodili. V tom istom období tie ženy, ktoré podstúpili umelý potrat, boli 4-krát častejšie obeťou násilného činu so smrteľnými následkami ako tie, ktoré neboli tehotné.
Podobné analýzy sú potrebné aj u nás. To však predpokladá, že úmrtné listy, ktoré sú v kompetencii Ministerstva vnútra SR, budú uvádzať históriu tehotenstiev, resp. potratov u žien.
Jana Tutková, riaditeľka CBR, upozorňuje, že napriek tomu, že množstvo štúdií potvrdzuje postaborčný syndróm, tieto fakty sú ženám zahmlievané a odopierané potratármi a advokátmi potratov. „Podľa Ústavy SR ženy majú právo dostať tieto informácie, špeciálne ženy, ktoré neočakávane počali dieťa. Štát dnes na žiadosť zabije v žene dieťa, ale nezaujíma ho jej osud. Parlament toto potvrdil, keď odmietol čo i len prerokovať zákon o informovanosti žien pred potratom. Ako dlho ešte budeme ignorovať medicínske fakty?“ pýta sa Jana Tutková.
1 viď Royal College of Psychiatrists, “Position Statement on Women’s Mental Health in Relation to Induced Abortion.” 14 Mar. 2008, http://www.rcpsych.ac.uk/members/currentissues/mentalhealthandabortion.aspx
2 viď Fergusson, D.M., et al., “Abortion in young women and subsequent mental health,” 47 (1) J. Child Psychol. & Psychiatry 16-24 (Jan. 2006), abstract: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16405636?dopt=Abstract
3 viď Gissler M., et al. “Pregnancy-associated mortality after birth, spontaneous abortion or induced abortion in Finland, 1987-2000,” 190 Am J. Ob. Gyn. 422-27 (2004), abstract: http://www.ajog.org/article/S0002-9378(03)01136-0/abstract?refuid=S0002-9378(04)00813-0&refissn=0002-9378, Gissler, Mika, et al., “Methods for identifying pregnancy-associated deaths: population-based data from Finland 1987–2000,” 5 Nov. 2004, abstract: http://www3.interscience.wiley.com/journal/118774825/abstract; Reardon D.C., et al., (2004) “Deaths associated with abortion compared to childbirth: a review of new and old data and the medical and legal implications,” 20(2) J. Contemporary Health L.& Policy 279‐327 http://www.afterabortion.org/research/DeathsAssocWithAbortionJCHLP.pdf
4 preklad na: http://web.pravonazivot.sk/umrtia-zien/
|
 |